Tento blog nie je o odmeňovaní ľudí v gastro segmente, preto nebudem túto tému rozvíjať ďalej, ale tí, čo v tomto biznise pracujú, vedia, že nedostatok personálu spôsobili aj neférové praktiky mnohých zamestnávateľov. Tomu, že práve v Hoteli Lomnica je prístup k ľuďom iný, noví zamestnanci uveria až vtedy, keď im príde prvá výplata. Ale opäť odbočujem.

Čašníčka s 3 vysokými školami a 4 titulmi? Áno!

Počas spomínaného rozhovoru mi napadlo, prečo si tú prácu nevyskúšať na vlastnej koži. Určite to bude prospešné nielen pre hotel, ale aj pre mňa. Spoznám lepšie svojich kolegov, spoznám nášho zákazníka z druhej strany a najmä spoznám tú „dennodennú“ rutinu práce, ktorú som naposledy robila pred 24 rokmi – ako študent.

Asi by bolo trúfalé si myslieť, že som mala akékoľvek skúsenosti. Postaviť sa v hoteli do kaviarne, kde sa doslova premelie stovka ľudí denne a kde zákazník čaká istú úroveň služby, to potrebuje nielen trochu odvahy, ale aj vieru v kolegov, že ti pomôžu. Už teraz vás môžem upokojiť, že všetko dobre dopadlo, že som vymenila iba jeden účet, recyklovala som taniere, ktoré mali ísť do umývačky a nie do koša. ? A verejne sa takto ospravedlňujem našim cukrárom v hoteli, fakt som netušila, že tie „mini“ taniere sú ozajstné taniere. Len pre ilustráciu – denne sme predali tak 80 kusov koláčov. To aby ste mali predstavu, o koľkých vyhodených tanieroch hovorím.

Pred 24 rokmi, keď som začala brigádovať ako 16-ročná v jednom oravskom hoteli, som určite nepristupovala k tejto práci tak ako teraz. Môj profesijný život sa ubral úplne iným smerom a okrem akademickej pôdy pôsobím aj na pozícii riaditeľky marketingu.

Cestou v aute pred nástupom na službu v hoteli dorazil aj prvý stres a obrovský pocit zodpovednosti, či to dám. Ako ma prijmú kolegovia a či neurobím viac škody ako úžitku.

108 419 krokov za 6 dní a 75 kilometrov

Myslím, že aj Matej Tóth by bol na mňa pyšný a rovnako aj na mojich kolegov. Za pár hodín si nacvičíte svižný – rezký čašnícky krok, ktorý sa nápadne podobá na rýchlu chôdzu našich reprezentantov. Po 6 dňoch som bola sama prekvapená z toho, čo vidím na displeji kalkulačky – v priestoroch hotelovej kaviarne a terasy som nachodila 75 kilometrov, čo bolo neuveriteľných 108 419-tisíc krokov. To, že to pre mňa bude aj odtučňovací pobyt s návykom a doslova aj nácvikom fitness krokov, tak to som nepredpokladala. Nič z toho nebolo plánované, ale to tempo ma naozaj prekvapilo.

Čo robiť, keď ti horia kríže?

Keď má čašník chvíľu čas, tak pomáha, kde treba: upratať stoly, pripraviť suroviny pre bar, pomôcť kolegom… Celkom som si myslela, že mám kondičku, no poviem ako je – nemám. Moje telo po viac ako 20 rokoch prevažne kancelárskej práce fakt zažilo šok z toho, že celý deň bolo na nohách. Bolesť chrbta a pálenie krížov bolo asi to jediné nepríjemné, čo ma čakalo. Ale rada kolegu Petra potešila: „Neboj v stredu na tretí deň sa to zlomí a bolesť otupie“. A naozaj, môj chrbát otupel, nabral prehnutý čašnícky šarm a ja som zázračne počas noci načerpala energiu na rozdávanie.

100 eur sprepitné

Ak sa vám to zdá prehnané, nie je to tak. Áno, dostala som 100 eur „tringelt“, ale nebol iba pre mňa a aj hostia, ktorí mi ho dali, rovno povedali, že nech sa to rozdelí medzi kolegov. Pretože to, čo zažili v Hoteli Lomnica, nezažili nikde. A to boli skúsení cestovatelia po päťdesiatke.

Neskutočne si chválili prístup celého personálu, boli nadšení fine diningovou večerou, ktorá absolútne prevýšila ich očakávania a chceli sa poďakovať nám všetkým. Hovorím o tíme približne 50 ľudí, ktorí väčšinou nie sú viditeľní, ale záleží na každom z nich.

Ak máte dať zákazníkovi pohodu a službu na úrovni, ktorú očakáva, tak sa nezaobíde bez výnimočného jedla, čistého stola, čistých tanierov či čerstvých kvetov a božských zákuskov. Naozaj, na každom detaile záleží, preto aj nočné česanie stoličiek a vyrovnávanie vázičiek malo svoj obrovský význam. Dotvára to celkový  dojem, ktorý zákazník vníma ako príjemnú súhru miesta, genius loci, ktorý na neho všade dýcha. A za tým všetkým je množstvo ľudí.

Samozrejme, že nejde len o sprepitné. Mňa osobne naozaj tešil aj záujem našich zákazníkov o nás, ich nadšenie z kvalitného jedla, skvelých cukrárskych dobrôt či obrazov, ktoré v hoteli máme. Rovnako sa zaujímali o ľudí, ktorí tam pracujú či o celkovú atmosféru, ktorá je pre Hotel Lomnica typická. Ak si neviete predstaviť, o čom hovorím, tak nás príďte navštíviť. Možno natrafíte aj na mňa.

Je jedno, čo robíš, musí ťa to baviť

Milý čitateľ, čitateľka, poviem to jednoducho, bola to nezabudnuteľná jazda. Nádherná skúsenosť s nádhernými ľuďmi. Už teraz viem, že si moju „čašníčinu“ zopakujem. Pretože pre mňa to bol doslovný mentálny relax – terapia, za ktorou chodíš na rôzne pobyty a platíš drahé peniaze. Forma fyzickej práce, keď roky pracuješ inak, je naozaj ozdravujúca.

Druhým benefitom bolo, že prácu mojich kolegov poznám aj ich očami, rovnako som spoznala pohľad a potrebu nášho zákazníka, a to je pre marketing na nezaplatenie. Žiaden brainstorming spoza stola nenahradí osobnú skúsenosť.

Ďalším príjemným ani nie prekvapením, skôr skonštatovaním, bolo, že aj napriek mojim 40 +, viem povedať, že som sa v dvadsiatich rokoch rozhodla správne a že práca s ľuďmi je to, čo ma baví a baviť bude. Je úplne jedno, či vediete tím ľudí, alebo pracujete na recepcii, alebo robíte čašníčku. Bez vášne a záujmu o prácu, ktorú robíte, neviete robiť dobre.

A ja si prajem, aby Hotel Lomnica, ale aj Kaštieľ Pálffy, keďže sa nám spojili tímy a vzájomne sme si pomáhali, mali nielen spokojného zákazníka, ale najmä spokojného a presvedčeného zamestnanca. Pretože ak vkladáš do svojej práce vášeň, tak si na správnom mieste so správnymi ľuďmi.

Zuzka, Peťo, Marek, Kristínka, Miriam, ostatní Peťovia, Tomáš, Martina, Baška, Paťka, Robo…. ďakujem a teším sa na vás.

Vaša „pokazená“ čašníčka Zuzana