Je rok 1892. Štát a budapeštianska zámožná šľachta začína s rozsiahlou výstavbou „tatransko-lomnickej vilovej osady“. O rok neskôr sa už usilovne pracuje aj na stavbe veľkolepého projektu architekta Gedeona Majunkeho, ktorý má dodať tvár novovzniknutej Tatranskej Lomnici. Má ňou byť prvý hotel v Tatrách, ktorého stavba trvá jeden rok a hodnota investície je 85 000 forintov.

V roku 1894 už Hotel Lomnica otvára svoje brány hosťom, ktorými sú vysokí štátnici, šľachta, umelci, ale aj návštevníci prvých klimatických kúpeľov vo Vysokých Tatrách. Ubytovať sa dá v jednej z dvadsiatich ôsmich izieb už za 1 – 3 forinty. V roku 1900 stojí ubytovanie 2 – 6 korún za noc.

Na prelome storočí Tatry ožívajú vďaka športovým priaznivcom, ktorí tu prichádzajú aj kvôli novodobým adrenalínovým zážitkom. Nadšenci rýchlosti si vychutnávajú sánkovanie na novopostavenej bobovej dráhe alebo vietor vo vlasoch počas jazdy na lyžiach ťahaných koňom. Športom vládne golf, tenis či streľba na holuby. Tatranská Lomnica sa stáva obľúbeným miestom a svojim návštevníkom ponúka veľké množstvo aktivít. Budovaniu cestovného ruchu a prekonávaniu rýchlostných limitov nestojí v ceste nič.

Parky prekvitajú návrhmi záhradníka Jána Böllmanna a kuchyňa Hotela Lomnica je pravidelne zásobovaná čerstvo dopestovanou zeleninou priamo z lomnických záhrad.

Tatry však o pár rokov neskôr začínajú pustnúť. Hotelové kapacity už neslúžia turistom, ale vojakom a horským strelcom, ktorí tu prichádzajú na výcvik. Všetko zmenila Prvá svetová vojna, ktorá prináša dramatické časy aj do oázy oddychu
a zábavy. V zime na prelome rokov 1917/1918 je Tatranská Lomnica úplne opustená.

Po vojne sa k bývalým majetkom uhorského štátu, medzi ktoré patrí aj hotel, dostáva Československá republika. Budovy sú vyrabované a spustnuté. Úlohu prinavrátenia nedávnej slávy Tatranskej Lomnice získava Cyril Holuby, skúsený balneológ a hotelier. To prináša množstvo nepopulárnych rozhodnutí voči odporcom súčasného režimu. Možno aj kvôli nim chvíľku na to Cyril Holuby záhadne zmizol.

Počas tridsiatych rokov však svitá na lepšie časy. Buduje sa lanovka až na Lomnický štít a Lomnica je opäť obľúbeným centrom spoločenského života. Zlaté tridsiate roky prinášajú kultúrny rozmach aj do Hotela Lomnica. Prebudovaná hotelová terasa je obľúbeným miestom posedení na liečivom tatranskom vzduchu a priestory hotela slúžia dokonca aj ako ateliér tatranského fotografa Vladimíra Koštiala.

Tak, ako ustál hotel prvú svetovú vojnu, ustál aj druhú. Po oslobodení Československa spod moci nacizmu sa hotel opäť teší jedinečnej atmosfére. Konajú sa v ňom mnohé hudobné a divadelné predstavenia. Pravidelne sa ozýva zvuk elektrického organu a tiež smiech a hlasy hostí počas čajov o piatej.

Priestory hotela mali počas celej doby rôzne využitie. Či slúžili významným hosťom, či vojakom alebo obyvateľom Tatier. Nič ich nepoznačilo tak ako 90. roky. Chvíľku po privatizácii bol ešte hotel v prevádzke. V roku 1993 však na jeho zrenovovanej fasáde visí už len transparent oslavujúci storočnicu hotela, ktorý už, žiaľ, neplní svoj účel. Jeho prevádzka sa obmedzila na predaj suvenírov, hračiek a potravín.

Aj tieto obchody však postupne zanikli a budova kedysi slávnej Prvej dámy Tatier ostala opustene stáť a odolávať nemilosrdným zubom času. Prichýlila už len rodinku bocianov, ktorá sa „zapísala do zoznamu hostí“ ako posledná.
Z krásnych priestorov sa stáva ruina… Z pýchy, hanba…

V roku 2015 prichádza do života Prvej dámy nová iskra. Investor a architekti z GFI vstupujú do odplombovaných priestorov hotela. Aj napriek svojej nahote im vyrážajú dych. Dôležitou úlohou je zachovať maximum z pôvodnej stavby a prinavrátiť jej pôvodný účel, dávnu noblesu a lesk. V tom istom roku vzniká ambiciózny projekt, ktorý musí spĺňať najvyššie nároky súčasných hostí.

Je potrebné rozšíriť ubytovacie kapacity, dobudovať priestory pre wellness centrum a kongresovú halu. Nová prístavba však nemôže konkurovať pôvodnej stavbe, práve naopak. Jej úlohou je kontrastovať s ňou a poukázať tak na jej unikátnosť. Pribúda preto prístavba v minimalistickom modernom štýle, ktorej silueta pripomína siluetu Tatier. Nahliadnite spolu s nami do priestorov tesne pred rekonštrukciou a po nej.