Večne usmiatu a príjemne naladenú Beátku môžete stretnúť na našej recepcii, kde pracuje ako front office manažérka. S veľkou pravdepodobnosťou ju však stretnete aj na turistických chodníkoch. Beátka je rodená Tatranka. Na hory sa pozerá celý život, no ich pravú tvár začala objavovať len pred šiestimi rokmi. Prečítajte si príbeh toho, ako to celé začalo. Nechajte sa inšpirovať radami a tipmi na vysokohorskú turistiku priamo od vášnivej turistky Beátky.
Obúvam si svoje vychodené turistické baganče, posledná kontrola v batohu: „lepenáče“ (pozn. autora: obložené chleby), voda, horalka, hroznový cukor a náhradné oblečenie. Je čas ísť. Hodinky ukazujú 5.30 ráno, Tatry sú zatiaľ zamračené, ale spolieham sa na SHMÚ, že sa čoskoro vyjasní. Cestou autom do Starého Smokovca rozmýšľam, že Tatranka som odjakživa, ale prečo som začala s turistikou len pred rokmi? Neviem to vysvetliť. Viem len to, že niekedy na určité veci potrebujete dospieť alebo získať impulz. Stalo sa to pred šiestimi rokmi, keď ma navštívila moja najlepšia kamarátka z Londýna a povedala mi: „Bea, uvedomuješ si vôbec, že máš Vysoké Tatry pod nosom, z okna sa len kocháš a nechodíš ani na prechádzky?“ Viac som nepotrebovala počuť, kúpila som si prvé trekingové topánky a išli sme.
PRVÝ VÝSTUP NA TÉRYHO CHATU
Keďže Natália bola už vtedy skúsená turistka, vzala ma hneď na Téryho chatu (inak veľmi obľúbená môjho 9-ročného syna). Preskočila som všetky nenáročné chodníky a trasy a začala šliapať rovno do výšky 2 015 m n. m. Ach, koľkokrát som na tom chodníku hundrala, že načo sa takto trápim, keď nemusím. Moje pľúca som nabila čerstvým vzduchom, vypila hektolitre vody a popri zakopávaní o kamene som si v duchu vravela, že toto bola moja prvá a posledná túra. Práve naopak, bol to len začiatok. Keď sme prišli na „Térynku“, sadla som si na skalu a kochala sa prenádherným výhľadom. Ten pocit bol neopísateľný a veľmi silný. Môj dych sa upokojil, nohy prestali bolieť a ja som sa nevedela nabažiť krásnej scenérie. S kamarátkou sme prešli spolu ešte veľa chát a štítov. Naučila ma, ako sa treba orientovať, ktoré značky si všímať, ako určiť východiskový bod, čo si treba zbaliť na túru, a vôbec všetko, čo som potrebovala vedieť ako začiatočník – turista. Kúpila mi dokonca prvú mapu Vysokých Tatier.
VÁŠEŇ K TURISTIKE ZAČALA
NARASTAŤ Keď sa ku mne prvýkrát pridal starší syn a neskôr aj mladší, bola som šťastná, že mám parťákov. A mám ich dodnes. Po vzore mojich začiatkov som aj ich vášeň k turistike podrobila náročnému testu už na úvod. Veď ja som ich vzala rovno Kriváň, ktorý dnes máme prejdený z každej strany. Ak by ste chceli vedieť, ktorá trasa na Kriváň je lepšia, tak z Troch studničiek je kratšia, ale náročnejšia, resp. strmšia. Zo Štrbského Plesa je však cesta o čosi dlhšia.
SLAVKOVSKÝ ŠTÍT S FAMÓZNYM VÝHĽADOM, NO NÁROČNÝ NA PSYCHIKU
Hovorí sa, že je to nekonečný štít a psychicky najnáročnejší. Počas celodennej túry nenarazíte na žiadnu horskú chatu, preto je fajn, keď si so sebou pribalíte viac jedla. Keď budete mať pocit, že ste tesne pred vrcholom štítu, ale i svojich síl, príde sklamanie. Zistíte, že ste práve zdolali Slavkovskú kopu a štít je ešte stále dobrý kúsok cesty pred vami.
POKORENÝ NAJVYŠŠÍ VRCH SLOVENSKA
Výstup na Gerlachovský štít do nadmorskej výšky 2 655 m n. m. začal zo Sliezskeho domu. Po hodine šliapania sme sa dostali na úsek, kde sme si už nasadili prilby, sedací úväzok a zámkovú karabínu. Byť naviazaná na lane, držať tempo s vodcom, mať dobrú fyzickú kondíciu, byť v dobrej psychickej pohode a sústrediť sa na každý krok bolo naozaj náročné. Nesmiete si dovoliť nesústredenosť a neopatrnosť. Počas nášho výstupu niekto zapískal. Horský vodca nás okom skontroloval, či máme prilby a hneď mi bolo jasné prečo. Piskot znamená padajúce kamene a vtedy máte dávať pozor. Na vrchole nás čakal potlesk. Nevedela som, či je to bežné, ale bolo to príjemné. Keď som sa dotkla kríža, rozplakala som sa. Od šťastia, hrdosti a aj únavy. Svojím výstupom som sa aj ja zapísala do vrcholovej knižky. Ten výhľad. To ticho. Moje myšlienky sa pretekali jedna za druhou. Ja som naozaj tu. Stojím na majestátnom Gerlachu. Ďakujem ti, že si mi dovolil k tebe prísť.
V MAČKÁCH NA LOMNICKÝ ŠTÍT (2 634 M N. M.)
Dvadsiateho septembra sme si v Lomnickom sedle nasadili mačky a zistili sme, že snehu je tu viac, ako sme očakávali. Prekvapil nás polmetrový sneh na skalách. Nemali sme ani čakan. Návleky na nohaviciach nám tiež chýbali a aj rukavice by sa zišli nepremokavejšie. Netušili sme však, že v tejto nadmorskej výške už panuje zima. Nič nás neodradilo, naopak nabudilo. Na lane som bola naviazaná druhá. Zrazu som ostala visieť. Lano sa naplo. Počujem, ako vodca niečo kričí, ale nerozumiem čo. Kamarátka sa pýta, čo sa deje. Nemám sa kde chytiť a mačky sa nechcú odraziť od ľadovej skaly. Sekundy strachu. Nastala adrenalínová chvíľa. Cítim, ako mi búši srdce, ale verím si. Verím vodcovi. Nebojím sa. Nádych, výdych. Snažila som sa pozbierať všetky zvyšky síl a chytiť skaly aj napriek šmýkaniu, a potom som cítila, ako ma lano ťahá nahor. Môj vodca je skvelý. Vedela som, že veriť sa oplatí. Zvyšok výstupu bol pokojný, no napriek tomu nezabudnuteľný. TURISTICKÁ VÝZVA DOBY TATRY Ak chcete spoznať Tatry, odporúčam vám zapojiť sa do turistickej výzvy Doby Tatry, ktorá spočíva v zdolaní šiestich chát za tri mesiace. Nielenže Tatry spoznáte, ale im aj pomôžete. Svojou registráciou zabezpečíte jeden nový stromček v Tatrách.
TURISTIKA V ZIME JE ÚPLNE INÁ AKO V LETE – NA ČO NETREBA
V ZIME ZABÚDAŤ? Milujete vŕzganie snehu pod nohami? Neodradí vás ani desať stupňov pod nulou? V tom prípade si na topánky natiahnite retiazky, na zateplené nohavice pripnite návleky, aby sneh nezapadol do topánok. Vezmite si termosku čaju a užívajte si čaro zimy a našich hôr. Tatry sa dajú vychutnať aj v zime, len treba rešpektovať nariadenia. Nepremokavé vysoké topánky s natiahnutými retiazkami, teplá bunda a termobielizeň sú základom zimnej výbavy. Netreba zabudnúť na dobré rukavice, lebo nie je nič horšie ako zamrznuté palce na rukách. Je potrebné pribaliť si aj ďalší zimný výstroj podľa aktuálnej situácie a vedieť používať trekové palice. V prípade výstupu na štít v sprievode horského vodcu nezabudnite na čakan, mačky a lavínový výstroj. Všetky naše tatranské chaty sú v zimnom období krásne a okúzľujúce. A keď si dáte na chate horúcu kapustnicu, viac k šťastiu netreba. Vzduch je taký čistý a svieži, až cítite, ako pľúca pískajú od radosti. Odporúčam navštíviť Vodopády Studeného potoka a všetky dostupné chaty. Nikdy nezabúdajte na poistenie hôr, overiť si počasie, aktuálnu snehovú situáciu a výstrahy. Otvorený chodník neznamená, že je upravovaný a bezpečný. Vždy zvážte aktuálnu situáciu a vlastné schopnosti a buďte pripravení kedykoľvek sa vrátiť.
NIKDY NIE JE NESKORO NA VYSOKOHORSKÚ TURISTIKU
Vysokohorská turistika a lezenie s vodcom je adrenalín, poznanie samého seba, niekedy až dotyk samého dna. NEPREHLIADNITE:
Od 1. novembra sú uzatvorené vybrané turistické chodníky. Všetky miesta uzáverov uvedených turistických ciest sú vyznačené na tabuliach priamo v teréne. Pri túrach sa treba riadiť podľa umiestnenia tabúľ v závislosti od snehových podmienok. V Tatrách sú v období zimy uzavreté viaceré turistické chodníky z dôvodov:
•sezónnych uzáverov – väčšinou priechody z doliny do doliny (cez sedlá) – členovia s platným horolezeckým preukazom môžu prejsť za tieto uzávery, ale len z dôvodu výstupu na štít a vždy musia dodržiavať horolezeckú trasu.
•iné hroziace nebezpečenstvo – lavíny; tieto uzávery môžu porušiť len pracovníci Tatranskej horskej služby, Stráže TANAP-u, Lesnej stráže a Stráže ochrany prírody.
•z dôvodu ochrany prírody a krajiny a tiež na priame pokyny a príkazy pracovníkov Tatranskej horskej služby. Každé porušenie návštevného poriadku TANAP-u sa trestá blokovou pokutou. Ak si nie ste istí, kontaktujte Horskú záchrannú službu na 052/787 77 11 alebo hzs@hzs.sk. Určite si zapamätajte číslo tiesňovej linky.
Scenéria Vysokých Tatier, samotný zážitok na nezaplatenie a pocit úplnej voľnosti.
ZAČAŤ S TURISTIKOU NESKÔR?
To vôbec neprekáža. Nikdy nie je skoro ani neskoro. Na chodníkoch stretnete príjemných ľudí v rôznom veku, a krásne je, že na horách sme všetci priatelia, tykáme si a zdravíme sa Ahoj.
Pre mňa je to najväčší oddych a záplava energie. Toto je môj koníček, môj život. Už si neviem predstaviť tráviť voľný čas inak. Sama, s kamarátkou alebo rodinou, hlavne nech je to s batohom na pleci a na skalách. Ak mám málo času, stačí mi prechádzka, ak je času habadej, poďme na štít. Turistika nestojí takmer nič. Skoro všade idete pešo a jedlo vezmete z domu. Ten pocit voľnosti, úžasné výhľady, prázdna myseľ, sústredíte sa na svoje kroky a dych, stretnete fajn ľudí, načerpáte energiu a jednoducho robíte niečo pre zdravie. Prechádzka okolo plesa alebo štítu, čokoľvek, čo vás naplní. Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Slovenský raj, Karpaty, jednoducho kdekoľvek vás srdce láka, choďte a uvidíte, aký je to balzam na dušu. Milí čitatelia, prajem vám veľa zdravia a šťastia v zdolávaní vašich túr a v prekonávaní a spoznávaní samých seba. Verím, že sa okrem priestorov Hotela Lomnica stretneme aj na chodníkoch.
TIPY NA TURISTIKU PRE ZAČIATOČNÍKOV A DETI
Hrebienok – Rainerova chata – Zamkovského chata, Popradské pleso, Vodopád Skok, Chata pri Zelenom plese (Brnčalka), Chata Plesnivec, Tatranská magistrála, Vodopády Studeného potoka.
TIPY NA TURISTIKU PRE POKROČILÝCH
Téryho chata, Rysy, Kôprovský štít, Kriváň, Veľká Svišťovka, Veľké Hincovo pleso, Kvetnicové pliesko, Slavkovský štít, Zbojnícka chata a Ostrva.
STREDNE ŤAŽKÉ TURISTICKÉ TRASY
Priečne sedlo, Orlia prť, Gerlachovský a Lomnický štít, Pyšný štít, Prostredný hrot, Ľadový štít, Satan a Ihla v Patrii.
