História Hotela Lomnica, I. časť
Hotel Lomnica by dnes nebol tým, čím je, bez svojej bohatej a zaujímavej histórie. Prečítajte si prvú časť jeho príbehu siahajúceho až do 90-tych rokov 19-teho storočia.
Budapeštianske ministerstvo pôdohospodárstva skupovalo najviac ohrozené lesy a zavádzalo v nich racionálne štátne lesné hospodárstvo. Roku 1892 prišli na rad lesy v chotári podtatranskej obce Veľká Lomnica, z ktorých štát odkúpil od statkára Ondreja Spónera 946 katastrálnych jutár juhovýchodne od Skalnatej doliny. Okrem rekultivácie veľkých holorubov sa erár rozhodol na získanej ploche založiť „tatransko-lomnickú vilovú osadu“ (Tátra-lomniczi villa-telep) ako prvé štátne klimatické kúpele vo Vysokých Tatrách. Údajne vnukol tento nápad ministrovi Andrásovi Bethlenovi jeho dobrý priateľ gróf Béla Keglevich. Ako prvú postavili na odkúpených pozemkoch štátnu horáreň. Horár okrem iných povinností dozeral aj na novostavby súkromných letohrádkov, ktoré si v intraviláne začali stavať niekoľkí uhorskí šľachtici.
Župný hlavný notár stanovil výnosom z 27. októbra 1892 pre vznikajúcu osadu oficiálny názov Tátra-Lomnicz.
Tento názov prešiel aj na honosný, trojpodlažný hotel, ktorý postavili v centre osady roku 1893. Hotel Lomnica, vtedy označovaný názvom Hotel Tatranská Lomnica (Tátra-Lomnicz száloda), mal v čase otvorenia 28 izieb, reštauráciu a kaviareň.
Projektantom a staviteľom hrazdenej budovy s prvkami eklekticizmu bol známy spišskosobotský staviteľ Gedeon Majunke (1854 – 1921).Gedeon Majunke absolvoval Vysokú školu technickú a Akadémiu vied a umení vo Viedni. Spočiatku pracoval na panstve grófa Emanuela Andrássyho v Betliari. Roku 1881, keď ho Kežmarská banka zaangažovala do výstavby Dolného Smokovca, sa natrvalo usadil v rodnej Spišskej Sobote. Vo Vysokých Tatrách projektoval mnoho súkromných a verejných budov. Z nich najhonosnejší bol hotel Lomnica. Majunke predsedal stavebnej komisii Uhorského karpatského spolku. Najviac jeho stavieb, sústredených na jednom mieste sa doposiaľ zachovalo v Dolnom Smokovci a jeho najvyššie položenou stavbou je Téryho chata v Malej Studenej doline.
Investorom výstavby hotela Lomnica bola Spišská úverová banka v Levoči, s ktorou roku 1892 uzavrel štát zmluvu o výstavbe a prenájme štátnych zariadení cestovného ruchu v Tatranskej Lomnici. Toto rozhodnutie bolo ovplyvnené tým, že Spišská úverová banka mala skúsenosti zpodnikania, ktoré získala rokmi vlastníctva Starého Smokovca, disponovala kapitálom a vyriešil sa tým aj problém konkurencie oboch osád. Hotel Lomnica bol prvou investíciou banky na území Tatranskej Lomnice. Stavebný náklad dosiahol 85 000 forintov.
Okrem kancelárie riaditeľstva kúpeľov tu sídlila pošta, ktorú roku 1898 vybavili telegrafom avsuteréne boli byty pre personál. Hotel Lomnica bol celé desaťročie najlepšie vybavenou stavbou vo Vysokých Tatrách.
V hrázdenej konštrukcii na poschodí bolo 28 komfortných jedno a dvojposteľových izieb po 1 až 3 forinty, po roku 1900 bola cena za izbu 2-6 korún na deň. Na terasu zvonka viedlo dvojramenné schodisko skovaným zábradlím. Také isté viedlo na krytú terasu aj z východnej strany a ním sa schádzalo do jej kaviarenskej časti. Hotel Lomnica v sebe spája neorenesančný štýl s detailami švajčiarskeho štýlu.
Súčasne s výstavbou prvých lomnických hotelov sa začalo upravovať centrum osady. Projektantom parku bol hlavný záhradník z budapeštianskeho Margitinho ostrova a realizátorom jeho scenára bol košický mestský záhradník Ján Böllmann. Roku 1902 umiestnili v parku secesný hudobný pavilón, ktorý previezli z budapeštianskej výstavy uhorského tisícročia. Hostia hotela Lomnica takto získali krásny výhľad na Vysoké Tatry ponad netypické centrum osady – vzorne upravený promenádny park.
Roku 1896 dali do prevádzky z protiľahlej strany hotela Lomnica kúpeľný dom so štýlovou maurskou vstupnou halou, bazénom, vodnými aparnými kúpeľmi, moderným balneoterapeutickým zariadením, masážnymi kabínami, telocvičňou a čitárňou, v bočných poschodových traktoch s bytmi kúpeľného direktória a lekára.
Riaditeľstvo štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica dalo postaviť v susedstve hotela Lomnica menšiu Lomničku pre menej náročných hostí, ktorá neskôr slúžila len ako zamestnanecké byty. Pri Lomničke postavili aj garáže, ktoré využívali najmä návštevníci hotela Lomnica. Naopak hostia z Lomničky sa chodievali stravovať do reštaurácie v hoteli Lomnica.
V ďalšej časti blogu sa dočítate, aké osudy postretli hotel v dvadsiatom storočí a ako prežil až dodnes.
