V jedinečnom okamihu sa snúbi Prvá dáma Tatier s prvou dámou výtvarného umenia Oravy – s Máriou Medveckou.

Hotel Lomnica –  Monografia „Mária Medvecká – oravský príbeh v maľbe“, ktorú ešte koncom minulého roka 2021  vydala Galéria Lomnica,  nevznikla vo vzduchoprázdne. Dramaturgicky nadväzuje na predchádzajúce výstavné aj monografické aktivity galérie, najmä na tú líniu, ktorá skúma hraničný terén medzi „slovenským príbehom“ a „domácimi alternatívami moderny“.

Samozrejme, interpretačný pohľad vychádza aj z akvizícií a vlastných úctyhodných zbierok, ktoré galéria za ostatných päť rokov získala. Popri zásadnom korpuse diela Jána Hálu (a popri neustálom rozširovaní portfólia o artefakty Ladislava Medňanského, Dominika Skuteckého, klasickej slovenskej moderny, Milana Laluhu, Vladimíra Kompánka, Vincenta Hložníka) druhý najrozsiahlejší súbor obrazov vo vlastných zbierkach (cca 80 obrazov) predstavuje práve dielo Márie Medveckej. To je zastúpené v širokom chronologickom profile jej umeleckej genézy. Na novú a vzrušujúcu monografiu Márie Medveckej nadväzuje aj veľká expozícia, ktorú máte možnosť uvidieť a precítiť v galérii Hotela Lomnica.

Dôvodov na vydanie reprezentatívnej monografie bolo viac. V prvom rade je to skutočnosť, že Mária Medvecká, napriek svojmu umeleckému menu a širokej škále intímnych obrazov matérie a ducha života na Orave, dodnes takúto publikáciu nemá. Jestvujú ojedinelé, ale veľmi kusé publikácie výstavného alebo memoárového charakteru, no informácie z nich, a tiež zo súkromného priestoru autorkinho húževnatého umeleckého aj ľudského života, doteraz nikto nedal pod jednu strechu. Vydaním monografie teda zapĺňame chudobné miesto v slovenskej umelecko-historickej spisbe, ktorá sa viaže k dôležitým peripetiám slovenského umenia 20. storočia.

Okolo mena a umeleckého odkazu Márie Medveckej dodnes v časti našej kultúrnej verejnosti pretrvávajú hodnotiace klišé, ktoré ju vidia predovšetkým ako komunistickú maliarku, úzko spojenú s obdobím schematizmu, akým sa vyznačovala v 50. rokoch 20. storočia „povinná“ metóda socialistického realizmu. Autor monografie Marián Kvasnička práve túto apodiktickú námietku demýtizuje. Robí tak na základe dôslednej rekonštrukcie životopisného profilu maliarky, kde vyzdvihuje aj iné, než ideologicky motivované epizódy. Autor výrazne pritom využíva aj spomienkový materiál, ktorý získal od syna Márie Medveckej, ale aj od rodiny Feldekovcov, ktorí patrili do blízkeho okruhu maliarkiných priateľov. Tiež v tejto časti inak posudzuje angažmán Medveckej manžela Ctibora Belana, ktorému sa často podsúva úloha zákulisného impresária maliarkinej oficiálnej „slávy“. Vďaka cenným podnetom dlhoročnej riaditeľky Oravskej galérie Evy Ľuptákovej a tiež vďaka poskytnutiu fotografických archívov z Oravskej galérie v Dolnom Kubíne sa autorovi monografie podarilo vyskladať iný, než oficiálny a ideologicky zaťažený biografický profil Márie Medveckej.

V druhej časti monografie autor najskôr analyzuje dobovo determinované hodnotenia autorkinho prínosu v slovenskej povojnovej maľbe, aby potom ponúkol svoj vlastný umelecko-historický náhľad, ktorý okrem obsahových a formálnych kvalít autorkinej sústredenej maľby akcentuje aj filozofické (i svetonázorové) pozadie, čomu sa doteraz nikto nevenoval a ak, tak iba vo veľmi plochej a deformovanej podobe.

Tretiu časť publikácie predstavujú samotné reprodukcie obrazov Márie Medveckej, ktoré vlastní Galéria Lomnica. Ich radenie vychádza aj z chronologického hľadiska, neskôr  aj z hľadísk ikonografických (portréty detí a žien, obraz oravskej veduty, krajinomaľba s figurálnou, ľudskou aj animálnou štafážou, zátišia). Reprodukcie sú vybavené aj interpretačným kľúčom, čím Galéria Lomnica splnila aj  osvetovú a vzdelávaciu úlohu.

Ako je pri všetkých reprezentačných tlačiach Galérie Lomnica už dobrým zvykom, sprevádzajúj strany monografie, a najmä reprodukcií obrazov lyrické aj epické texty oravských spisovateľov, ako aj spomienky ľudí, ktorí s autorkou prišli do kontaktu viac než zdvorilostne. Nechýbajú ani neraz úsmevné, inokedy bolestínskejšie texty alebo citáty samotnej maliarky. Monografia okrem všetkých týchto aspektov opäť aj graficky, aj typograficky vychádza z intencií lomnického galerijného prostredia a jeho farieb, pričom sleduje v celkovom knižnom uchopení príjemnú hrejivú ľudskosť.