Vojsť do reštaurácie s očakávaním skvelého gastronomického zážitku býva samozrejmosťou. V Hoteli Lomnica vás však okrem kulinárskeho umenia poteší pohľad na originálnu tvorbu uhorského maliara európskeho významu Ladislava Medňanského, ktorý mal dokonca istý čas svoj ateliér aj na parížskom Montmartri.
O Ladislavovi Medňanskom by sme mohli povedať, že bol jedným z najpozoruhodnejších uhorských umelcov svojej doby a práve v našej reštaurácii môžete obdivovať unikátnu zbierku jeho obrazov. Zastúpené sú tu virtuózne podané krajiny z rôznych jeho vývojových období, ale aj portrétna tvorba.
Barón Ladislav Medňanský alebo László Mednyánszky, celým menom Ladislaus Josephus Balthasar Eustachius Mednyánszky, sa narodil v rolu 1852 v Beckove pri Trenčíne, ale vyrastal v neďalekom rodinnom kaštieli v Strážkach. Tu sa mu dostalo prvého umeleckého vzdelania od viedenského umelca Thomasa Endera. Po maturite odišiel študovať do Mníchova a potom prešiel na École des Beaux-Arts v Paríži. Výrazne ho ovplyvnila francúzska intímna krajinomaľba z okolia Barbizonu a mníchovský luminizmus, ktoré transformoval do vlastného umeleckého prejavu. Bol kozmopolitne založený, striedavo žil v Budapešti, v Paríži či vo Viedni. Absolvoval cestu do Talianska a hovoril niekoľkými jazykmi. Do rodinného sídla pod Tatrami, do Strážok, sa však neustále vracal a tu mal aj jediný stály ateliér.
Počas svojho prvého mníchovského a potom francúzskeho študijného pobytu (70. roky 19. storočia) sa Ladislav Medňanský veľmi silne primkol k odkazu barbizonskej školy plenérového maliarstva v bezprostrednom dotyku s krajinou, no rovnako silno ho zasiahla aj lekcia luminizmu, teda mimoriadnej obrazovej citlivosti na svetlo a jeho zobrazenie v rôznych obdobiach dňa či roka. Návštevníka isto zaujme rozmermi nie veľké dielo „Temná noc pri vode“, ktoré má v oboch týchto kontextoch takpovediac hraničnú podobu. Svetlo, ako kľúčový fenomén maľby pred zrodom impresionizmu, sa skoro vytráca a zvolená farebnosť evokuje barokový šerosvit, známy skôr z dobových portrétov, avšak v krajinárstve je veľmi zriedkavý. Môžeme si iba domýšľať, aké myšlienky a nálady, aké intímne vnútorné drámy viedli Ladislava Medňanského k tejto ponurej expresii.
Plenérovým dielom par exellence! je Modrá krajina, nekonečná bažinatá rovina s veľmi nízko posadeným horizontom a obrovskou hmotou oblohy nad „rovným“ krajom. Takáto kompozícia je veľmi náročná na prepracovanie najmä veľkej plochy oblohy, kde Medňanský v citlivom prepracovaní preukazuje značné majstrovstvo. Nezvyčajne presvetlený kolorit s impresívnym prejavom robí toto dielo o to zaujímavejším.
Ladislav Medňanský bol známy a uznávaný ako maliar ponurých nálad, melanchólie, osudovej vášne a ľudskej izolácie. Bohatú zbierku plenérovej krajinomaľby, ktorá dominuje jeho tvorbe, dopĺňajú diela figurálne. Počas celej jeho umeleckej genézy vznikajú portrétne štúdie cigánov, paholkov, tulákov, spoločenských vydedencov, mužov vypätých na kríži vášne a osudu. Medňanský bol skvelým kresliarom s výnimočným pozorovacím talentom – najmä pokiaľ ide o podobu, výraz očí, psychológiu či nejaký povahový rys. Podľa typológie jeho modelov (či modelu) je evidentné, že uprednostňoval postavy a tváre, na ktorých sa zračí akási divokosť, vášnivosť, poznačená tieňom osudovosti, z ktorých sa zrkadlí úzkosť a strach celej umeleckej generácie fin de siécle. Dokonca si vo svojich denníkoch viedol zápisky o zaujímavých charakteroch ľudí, s ktorými sa stretol.
Príďte sa pozrieť na vlastné oči do ich zadumaných tvárí.
